Čo je degeneratívna myelopatia u psov?
Degeneratívna myelopatia u psov alebo chronická degeneratívna radikulomyelopatia je neurologická porucha spojená s degeneráciou nervových vlákien a demyelinizáciou (strata látky, ktorá slúži na izoláciu a ochranu nervových vlákien) z miechy.
Aj keď presný pôvod tohto stavu zostáva dodnes neznámy, ide o dedičné ochorenie, ktoré má teda okrem iných faktorov aj genetické príčiny a konkrétnejšie mutáciu génu SOD1 na chromozóme 31 psa.Je teda známe, že k nej sú predisponované viaceré plemená psov, ako napríklad nemecký ovčiak, sibírsky husky, waleský corgi, rodézsky ridgeback, boxer alebo bernský salašnícky pes a mnoho iných plemien.
„Ľudským ekvivalentom“ degeneratívnej vzostupnej myelopatie u psov by bola Charcotova choroba, inak známa ako amyotrofická laterálna skleróza.
Degeneratívna myelopatia u psov: príznaky
Príznaky degeneratívnej myelopatie u psov sa u starších psov objavujú veľmi postupne, takže sú často asimilované na poruchy súvisiace s vekom.
Pozostávajú z:
- ataxia a lokalizované neurologické poruchy na zadných nohách, ktoré vedú k abnormálnej chôdzi, spočiatku miernemu ochrnutiu zadných končatín (ktoré sa potom zhoršuje) a zlej koordinácii zadných končatín,
- opotrebenie pazúrov spôsobené ich trením o zem v súvislosti s vyššie uvedeným príznakom. Pes, ktorý si potom už neuvedomuje polohu zadných nôh, ich bude pri chôdzi ťahať za sebou.
- svalová atrofia zadných nôh, t.j. atrofia svalov zadných nôh.
Kúsok po kúsku sa tieto symptómy zosilňujú, až kým nedosiahnu predné nohy psa a potom hrudný kôš a spôsobia úplné ochrnutie zvieraťa, ak nie je najskôr utratené.
Klinické príznaky sa objavujú vo veku od 4 do 14 rokov, pričom priemerný vek nástupu prvých príznakov je okolo 8 až 10 rokov. Vyvíjajú sa počas obdobia od 6 mesiacov do 3 rokov. Pre psa sú veľmi znepokojujúce, ale nie sú spojené so žiadnou bolesťou pre zviera.
Choroba môže viesť ku komplikáciám, ako je tvorba otlakov na zadnej strane.
Diagnostika degeneratívnej myelopatie
Diagnóza degeneratívnej myelopatie najprv prechádza klinickým vyšetrením zvieraťa a neurologickým vyšetrením, počas ktorého veterinár posúdi najmä reflexy zvieraťa a upozorní na prítomnosť deficitov proprioceptivity.
Na potvrdenie diagnózy môže veterinár použiť aj ďalšie vyšetrenia ako:
- myelografia (röntgen s použitím jódovaného kontrastného produktu na zistenie porúch miechy), obyčajný röntgen chrbtice, CT alebo MRI,
- punkcia cerebrospinálneho moku,
- prípadne test DNA, aby sa zistilo, či je zviera nosičom genetickej mutácie, ktorá sa podieľa na nástupe choroby. Ak je pes nosičom mutácie, neznamená to, že pozorované symptómy sú nevyhnutne spôsobené degeneratívnou myelopatiou, ale že sa u zvieraťa pravdepodobne vyvinie choroba počas života a že jej symptómy s ňou môžu súvisieť.
Vo všeobecnosti je diagnóza degeneratívnej myelopatie diagnózou vylúčenia. Vyšetrenia sa používajú len na vylúčenie iných patológií, ktoré by u zvieraťa spôsobovali podobné symptómy, ako je nádor, herniácia platničky typu II atď.
Diagnóza istoty vo všeobecnosti nastáva až vtedy, keď zviera uhynie, potom je možné vykonať histologický rozbor jeho miechy.
Liečba degeneratívnej myelopatie?
Bohužiaľ, dodnes neexistuje žiadna kuratívna liečba degeneratívnej myelopatie u psov alebo dokonca liečba, ktorá by spomalila jej progresiu. Keď choroba prepukne, v priebehu 12 až 18 mesiacov od diagnózy nezvratne progreduje do ochrnutia zvieraťa natoľko, že veterinár najčastejšie odporúča eutanáziu, keď sa objavia prvé príznaky celkovej paralýzy.
Na druhej strane je možné a dokonca odporúčané udržiavať pre psa minimum pohybovej aktivity, aby si udržal svalovú hmotu a schopnosť pohybu. Odporúča sa preto fyzioterapia, plávanie a vodoliečba. Je tiež možné pomôcť vášmu psovi udržiavať jeho fyzickú aktivitu tým, že mu pomôžete pohybovať sa pomocou popruhu alebo uteráka.
Ako predchádzať degeneratívnej myelopatii?
Existuje genetický test dostupný pre všetky plemená psov, ktorý umožňuje vylúčiť množiteľov s rizikom reprodukcie.
Preventívne by teda mali byť zvieratá heterozygotné pre génovú mutáciu alebo homozygotné pre mutovaný gén v ideálnom prípade vylúčené z chovu. Cieľom je očividne, aby sa vyhli prenosu mutácie na svojich potomkov.
Homozygot, heterozygot: késaco?
U psov pre jednotlivca existuje každý gén v 2 kópiách: jedna od otca a druhá od matky. Každý gén existuje v niekoľkých variantoch nazývaných alely. Pes je teda homozygotný, ak má pre daný gén 2 identické alely a heterozygotný, ak má 2 rôzne alely toho istého génu. Pre gén čiastočne zodpovedný za degeneratívnu myelopatiu bude mať heterozygotný pes „normálnu“ alelu a „mutovanú“ alelu.